Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 8

Je ráno pol deviatej a pred bránou už cez okno vidím zaparkovanú „audinu“, v ktorej sedí Miguel. Beriem si svoj kufrík, obúvam topánky, ktoré som si dal ušiť v jednej talianskej firme na mieru a vyrážam k autu... „Dobré ráno, aká bola prvá noc v novom byte?“ „Úplne skvelá, len by to chcelo ešte nejakú spoločnosť, lebo večery budem sám zvládať ťažko asi.“ „Neboj sa nič, túto stránku ešte vyriešime.“ poklepal som Miguela zo zadnej sedačky po pleci. „Poďme na to letisko do Popradu, o deviatej tam musíme byť. Ale choď ako človek, potrebujem si ešte niečo po ceste zaznačiť.“ ...

Po pol hodine zastavujeme na parkovisku pred mini letiskovou halou. Ponad hlavy nám práve preletel pristávajúci Boeing 737 s pre nás veľmi dôležitým nákladom na palube. Spolu s Miguelom vchádzame do haly, do ktorej po desiatich minútach vchádza so svojím povestným americkým úsmevom na tvári muž s číslom 68 na chrbte. Okolo stojaci ľudia si pretierajú oči spolu s Miguelom. Kým všetkým dôjde kto sa to pred nimi zjavil, Jarda pristupuje ku mne a podáva mi ruku. „Zdravím ťa.“ „Vitaj na Slovensku.“ .... po pár zdvorilostných vetách, a po tom ako Jaromír rozdal niekoľko autogramov, jeden sa ušiel aj Miguelovi na čelo, sme nasadli do auta a vybrali sme sa na  štadión.

„Počul som o tvojom projekte veľkú chválu. Kam sa pohnem, tam sa hovorí iba o tom, že na Slovensku vznikol tím porovnateľný s kvalitami tých najlepších tímov z NHL.“ „To vážne? Tak to ma teší, ale včera dostal môj projekt jednu veľkú trhlinu. Vlado Vůjtek mi včera oznámil, že pri tíme končí kvôli záujmu o jeho trénerské služby zo strany slovenskej reprezentácie a spolu s ním odchádza aj jeho asistent Peter Oremus, takže vážne netuším kto bude trénerom v ďalších zápasoch.“ „To máš potom veľké šťastie, že sme sa stretli práve dnes. Včera večer som volal s Majom Gáboríkom čo ma nové a mimo iného mi hovoril o tom, že pri tíme končí John Tortorella kvôli nezhodám s majiteľom klubu.“ „Tak to je zaujímavá novinka pre mňa, ale pochybujem, že by chcel John trénovať tím na Slovensku a ešte v slovenskej extralige.“ „Ak sa mi bude tvoj tím pozdávať, tak mu zajtra zavolám a uvidíme čo sa s tým bude dať robiť.“

Pri týchto slovách Miguel práve zaparkoval v útrobách štadióna. „Nechaj sa prekvapiť, dúfam, že budeš z toho nadšený a hlavne je tu veľa hráčov, ktorých poznáš z NHL, takže pre teba to prostredie nemusí byť až také nové ako pre niektorých iných hráčov.“ Vystupujeme z auta a služobným výťahom sme sa dostali až na prízemie. Prechádzame po chodbe až k šatniam hráčov, kde sú práve po skončenom rannom tréningu všetci hráči spolu s Vladom a Petrom...