Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 6

Obaja zostali chvíľu ticho až kým sa ako prvý ozval Miguel. „To myslíš vážne, že ti tu budeme robiť otrokov?“ „Prečo otrokov? Ešte som vám nepovedal výšku vašich platov a pokiaľ viem, tak otroci makajú zadarmo.“ „A koľko by si nám teda dal?“ ozval sa po chvíli aj Tomáš. „Tak vzhľadom na to, že sa poznáme, tak by sme to mohli zaokrúhliť mesačne pre oboch na dvetisíc eur. Ale ak sa vám to zdá málo, tak si môžete ísť hľadať prácu niekde inde.“  Miguel sa snažil na moment ešte zahrať to, že premýšľa o mojej ponuke, ale po tom ako bolo obom v tej chvíli vidieť v očiach pretáčajúce sa bankovky mi bola jasná ich odpoveď. „Tak čo, beriete? Ďalšej mojej ponuky sa nemusíte páni už dočkať.“ „V poriadku, berieme.“ Zahrali sa obaja na hrdinov. „A kedy môžeme nastúpiť?“ „Aj hneď. Tomáš ty tu môžeš rovno na noc zostať a zaučiť sa od ochrankárov ako to tu funguje. Ja si dám ešte jedného panáka, aby sa mi lepšie spalo a ty ma môžeš Miguel rovno zaviesť domov. Bývať, ak vám to nebude vadiť, budete priamo na štadióne. Vo východnom bloku je niekoľko nových bytov o rozlohe stopäťdesiat metrov štvorcových so všetkým čo k tomu patrí.“