Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 7

Sedím na spolujazdcovom mieste, hlavu mám opretú o stredový stĺpik, pričom mi občas mykne hlavou, keď sa Miguel snaží preradiť na mojom Porsche. Po pol hodinovej ceste zastavujeme pred mojím barákom. Unavený vystupujem z auta. „Počkaj ma tu. Donesiem ti kľúče od tvojho služobného auta, ktorým po mňa zajtra ráno o pol deviatej prídeš.“ Ako sa blížim k domu vidím, že sa v obývačke mihajú záblesky pustenej telky. Sakra, Vlado na mňa ešte stále čaká. Bude to musieť byť vážne niečo dôležité. Vchádzam do domu. „No že som sa ťa aj dočkal, práve som uvažoval nad tým, že sa poberiem konečne domov.“ Pohľadom som mu naznačil, že som zaregistroval jeho prítomnosť a aj to čo mi práve povedal, rýchlo som preto vbehol do kuchyne skadiaľ som zobral kľúče od Audi A6-ky a vybehol som von, kde už netrpezlivo čakal Miguel. „Nezabudni po mňa ráno o tej pol deviatej prísť. Musíme ísť na letisko do Popradu. Všetko ostatné ti poviem ráno.“ „Okej, akoby sa stalo.“ Nasadá do auta, výnimočne sa mu podarí naštartovať hneď na prvýkrát, pridáva plný plyn, otáča A6-ku na ručnej a zmizne v mori prachu. Dúfam, že sa v tom nezabije. Ešte v diaľke vidím v tme svietiť červené brzdové svetlá a pískať brzdy... chvalabohu sa to obišlo bez zvuku, ktorý by znamenal, že do niečoho narazil.

Vchádzam späť do domu a idem si naliať ešte jednu whisky. „Chceš vedieť vôbec prečo tu na teba čakám už niekoľko hodín?“ vyhrkne na mňa trochu nervóznym hlasom Vlado. „Jasné, že to chcem vedieť, čo také ťa trápi, že kvôli tomu nemôžeš ísť domov sa vyspať?“ „Dostal som dnes od Nemečka ponuku trénovať slovenskú reprezentáciu a plánujem tú ponuku prijať. Chcel som aby si to vedel ako prvý a aby si sa to nedočítal v zajtrajších novinách.“ „To si robíš zo mňa prdel dúfam. A to kto bude zajtra trénovať hráčov a kto ich bude koučovať na pozajtrajšom zápase proti Žiline? A absolútne nechápem ako si sa mohol rozhodnúť sám bez toho, aby sme sa o tom porozprávali. No mňa asi drbne rovno o zem asi. To si mi pokazil celý môj plán sakra... Ale okej, v poriadku, je to tvoje rozhodnutie, do ktorého ti zasahovať nechcem. Ak nie si spokojný v mojom tíme tak ti v odchode brániť nebudem.“ „Viem, že je to dosť narýchlo, ale takáto ponuka sa neodmieta. Po zajtrajšom rannom tréningu sa rozlúčim s hráčmi, zbalím si veci a poobede môžeme spraviť nejakú mini tlačovku alebo vydáme iba krátke vyhlásenie. Ak dovolíš, tak teraz idem domov, už mám toho dnes dosť.“ „Súhlasím, zajtra sa ešte porozprávame. Zajtra musím ísť ráno do toho Popradu... veď vieš kvôli čomu, tak potom keď prídem tak hodíme reč.“ „Okej, maj sa.“ Vlado zatvára za sebou dvere a mne sa „honia“ hlavou katastrofické scenáre o tom, že môj projekt skončí skôr ako začal. Bez poriadneho trénera to nemá význam a na začiatku sezóny asi ťažko niekoho zoženiem, kto by stál za to. Hodím do seba vychladenú whisky a idem spať... to zas bude zajtra deň sakra.