Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 5

Sadám si k stolu, nalievam si whisky, keď mi v tom zazvoní mobil. Pozriem na mobil,,, volá mi Peter, z SBS-ky. „Áno Peter, čo sa deje?“ vyletí zo mňa so zvedavým tónom v hlase. „Šli sme do tých garáží ako ste nám prikázali a na únikovom schodisku sme stretli dvoch chlapíkov. Jeden z nich sa volá  Miguel a druhý Tomáš. Teraz s nimi sedíme u nás v šatni. Chceli aby som vám zavolal a poprosil vás či by ste neprišli a nepozhovárali sa s nimi. Tvrdia, že by sa chceli stať manažérmi vášho tímu.“

Chvíľu mi trvalo kým som sa spamätal po tom všetkom, čo mi Peter povedal. Bez slova som zložil telefón, vzal som kľúče zo stola a ešte som do seba pre istotu hodil práve naliatu whisky. „Ty niekam ešte ideš?“ ozval sa Vlado z obývačky s miernou výčitkou v hlase. „Chcel som s tebou prebrať ešte jednu dôležitú vec.“ „Musím si ísť ešte na štadión niečo zariadiť. Ak chceš tak sa o tom môžeme pozhovárať zajtra ráno, ale teraz musím ísť.“ Zbehol som dolu schodmi, naštartoval auto a vyrazil späť na štadión.

Prechádzam cez vrátnicu, kde už sedí nočný vrátnik. Cez chodbu prechádzam k šatniam ochrankárov. Otváram sivé dvere, za ktorými už počujem hlasný smiech. No jasné, Miguel spolu s Tomášom (v manažérskych kruhoch skôr známy pod prezývkou Czecher) vysmiati od ucha k uchu spolu s mojimi dvomi ochrankármi. „Zdravím vás oboch v mojom klube páni. Čo vás ku nám privádza?“ obaja vstávajú zo stoličiek, podávajú mi ruku a jedným okom som zazrel ako sa Miguel takmer uklonil a skoro mi pobozkal ruku. Vždy som vedel, že lieta v pekných prúseroch, ale že je na tom tak biedne som netušil. „Chceli by sme ťa požiadať o prácu v manažérskom tíme tvojho klubu.“ Tomáš ma svojou prosbou dokonale zaskočil. Beriem si stoličku, nalievam si vodu a sadám si z tejto zatiaľ pre mňa ešte nestrávenej informácie na zadok. „A ako ste prosím vás prišli na to, že by ste sa u mňa mohli uplatniť? Veď u mňa pracujú špičkoví odborníci s titulmi z Oxfordu, Harvardu a Cambridgu. Ale na druhej strane je pravda, že by som potreboval nejakých ľudí s menšou kvalifikáciou, aby som im nemusel vyplácať také nehorázne sumy. Keď tak nad tým uvažujem, tak nejaká práca by sa tu pre vás oboch našla. Miguel by mi mohol robiť osobného šoféra a ty Tomáš by si mohol robiť pomocníka údržbárovi. Čo vy na to?“ . . .