Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 3

25-tisícový kotol je na nohách, zápas sa ešte len začal a všetci stoja, tlieskajú, robia mexické vlny. Atmosféra stokrát lepšia ako na zápasoch NHL. Vychutnávam si to. Jednotlivé formácie hrajú ako švajčiarske hodinky. Prvý gól prichádza už po piatich minútach. Celý štadión šalie a ja s ním. Pred prvým klaxónom  schádzam k ľadovej ploche. Rozhodca ukončuje zápas a hráči odchádzajú do svojich kabín. Dvere na striedačke sa predo mnou otvárajú a ja vchádzam na ľadovú plochu s mierne roztrasenými nohami. Okolo mňa začínajú lietať klubové šiltovky za skandovania môjho mena. Ukláňam sa pred publikom a skandovanie sa ešte viac stupňuje. Slavo (Jurko) mi prináša mikrofón. Svoj príhovor začínam najprv utišovaním ľudí, aby som sa vôbec dostal k slovu. ... Po zhruba minútovom monológu odchádzam z ľadu. Moje kroky vedú do kabíny tímu. Otváram dvere. Sergeiovi práve lekár zošíva bez umŕtvenia roztrhnuté obočie. Po pár „teplých“ slovách odchádzam na tribúnu odkiaľ pozorujem to nádherné divadlo. ...  Končí sa zápas. Jasná výhra 7:1 hovorí o všetkom a ja sa už teraz teším na ďalší zápas . . .