Život v hokejovom klube, alebo ako sa Viktor manažérom stal . . .

Časť 4

Zo štadióna odchádzam ako posledný. Človek si musí vychutnať ten pocit keď sa vám všetko darí a tak som zostal "chvíľu" sedieť v hľadisku sám v takmer úplnej tme. Pri výťahu ma zdraví „sbskár“, želám mu príjemnú a ničím nerušenú noc. Prichádzam k svojmu autu v podzemnom parkovisku. Na pár áut už dozerajú iba bezpečnostné kamery a núdzové osvetlenie.

Otváram dvere svojho auta, keď si všimnem, že spoza rohu sa ku mne blíži postava oblečená celá v čiernom so šiltovkou na hlave. Chlapík sa ku mne blíži svižným krokom s rukami vo vreckách svojej mikiny. Čím bol bližšie, tým sa mi zdal väčší. Nechcel som čakať kým sa ku mne dovalí. Nasadol som preto rýchlo do auta, vsunul kľúč do zapaľovania a vyštartoval som z garáže. V spätnom zrkadle som videl už iba ako sa za mnou otáča jeho čierna silueta.

Počas celej cesty domov rozmýšľam nad tým kto to mohol byť. Volám pre istotu ešte chlapíkovi z SBS-ky, aby si vzal so sebou ešte niekoho a šiel sa pozrieť do garáží... aj keď nepredpokladám, že tam bude čakať na to kým sa niekto dolu dotrepe. Prichádzam k svojmu domu. Odparkujem auto do garáže. Kvôli  zlému pocitu z garáží pre istotu ešte kontrolujem zabezpečenie garážovej brány. Cez schodisko vchádzam do kuchyne kde už sedí Vlado (Vújtek). Nohy má vyložené na koženej taburetke, v zarosenom pohári drží whisky s dvoma ešte neroztopenými kockami ľadu. Pozerá sa von oknom do tmy. „Niekto ťa tu hľadal“ vyhrkne zo seba po chvíli ticha.

Chvíľu čakám na to, že mi aj povie kto to bol, ale zjavne čaká na moju otázku. „A povieš mi aj kto, alebo si to mám domyslieť“. Ešte chvíľu sedí s pohľadom upretým do tmy, ktorá by sa vonku snáď dala krájať. Odpíja si z pohára a otáča sa ku mne. „Poznáš niekoho s menom Miguel“? Skoro mi zabehlo, pretože toto meno som nepočul už veľmi dlho. „Áno, poznám, bol tu a pýtal sa na mňa?“ Vlado sa postavil zo svojho kresla. „Áno, pýtal sa na teba a chcel sa s tebou porozprávať o prípadnej spolupráci. Povedal som mu, ale že si ešte ostal na štadióne. Myslím, že šiel za tebou. Nestretli ste sa?“. Vtom som si uvedomil, že ten tajomný chlapík z garáží na štadióne bol práve on, Miguel.“ . . .